História obce
Z dejín obce Legnava
1366
Vznik
Obec vznikla po roku 1366, keď vtedajší uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dal šľachticovi Jakubovi zalesnené územie medzi dedinami Starina, Orlov, Andrejovka a riekou Poprad, aby tam vznikla dedina.
1427
Prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1427. Obec mala vtedy 7 zdanených port a patrila panstvu Brezovica.
15.storočie
Názov Legnava
V písomnostiach z 15. a 16. storočia sa vyskytuje ojedinele pod názvom Legnava, častejšie v maďarizovanom Langno, Lagnó, Hosszúvágás a pod nemeckým názvom Legenau, Langhaw. Nemecký názov prezrádza, že osadu vybudovali usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva.
1440
Valasi
Listina z roku 1440 dokladá, že vtedy žili v obci valasi. Šoltýstvo sa v obci udržalo do 16. storočia.
1600
V roku 1600 pozostávala obec zo 16 poddanských domov. Koncom 16. storočia bola Legnava stredne veľkou obcou s výlučne poddanským obyvateľstvom zväčša rusínskeho pôvodu. V 17. storočí patrila Semseyovcom, v 18. storočí Szirmayovcom.
1787
Obyvateľstvo
V roku 1787 mala obec 298 obyvateľov a v roku 1880 dokonca až 503 obyvateľov. Obyvatelia sa v tej dobe živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a pracovali v lesoch. Po roku 1918 roľníctvom, chovom dobytka a tkaním plátna.
Asi kilometer od obce, na pravej strane pri rieke Poprad, pod vrchom nazývaným Ostriež, sa vypína neveľký výbežok, na ktorom bol kedysi postavený Legnavský baziliánsky monastier. Dnes na jeho nižnom konci stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Mikulášovi Divotvorcovi. To sú pozostatky niekdajšej slávy Legnavského monastiera. Tento výbežok s okolím dodnes nazývajú „Monastyr“ (kláštorisko), hoci monastier tu už dávno nestojí. Monastier v Legnave bol založený v súvislosti s misijným poslaním kresťanstva. Jeho cieľom bolo priniesť do údolia rieky Poprad návrat k pravej viere. Vďaka nemu tunajší obyvatelia, žijúci v pohanstve, mohli prijať kresťanskú vieru. Pôvodný legnavský monastier bol postavený z dreva, ktorého bolo v okolí dostatok. Kedy bol zničený legnavský baziliánsky monastier, ktorý bol plne aktívny ešte v 16. storočí, nikto nevie. Miestni obyvatelia postavili na pamiatku dávno existujúceho monastiera v Legnave drevenú kaplnku zasvätenú sv. Mikulášovi Divotvorcovi. V roku 1755 prikázal jeden z grófov rodu Szirmayovcov kaplnku zbúrať a postaviť novú, murovanú, ktorá stojí dodnes. Ku kaplnke, nachádzajúcej sa asi 1 kilometer od obce, vedie dnes iba neudržiavaná poľná cesta.
Obyvatelia Legnavy sú gréckokatolíckeho vyznania. Náboženský život bol spravovaný tunajšou farnosťou, zriadenou v 19. Storočí, až do roku 2004, kedy bola farnosť zrušená a spolu s filiálkou Starina pričlenená k farnosti Malý Lipník. Pôvodne bol v obci drevený chrám. V roku 1883, za pôsobenia duchovného Gregora Beskida, bol uprostred obce postavený nový gréckokatolícky chrám, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Ide o neoklasicistický chrám, s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia, na fasáde s nárožnou rustikou a pilastrovým členením. Vnútorné zariadenie je z čias stavby chrámu. Veľmi vzácnou pamiatkou je obraz sv. Cyrila a Metoda z roku 1884. Je to olejová maľba na plátne s rozmer 195×115 centimetrov, ktorej autorom je Pavel Bogdanský.